11 marca, 2014

Love... 5.kapitola

 5.kapitola

Už je ráno. Teda pol deviatej. Tak skoro som ešte nevstávala. Umyjem si zuby a oblečiem sa. Rovno si zoberiem slamenú kabelku s plavkami a uterákom.Prídem dole do malej reštaurácie a objednám si hod-doc. Za chvíľu mi ho podajú a ja idem von v mini kraťasov a bielom tielku. Pod tým už mám plavky. Tiež mám jedny v taške v tých budem chodiť keď už nepôjdem do mora.
Mama tam už prekvapujúco je a Lawson  tam je tiež na okraji mora si máča nohy. Okolo je už plno ľudí  tak mame oznámim že idem trochu ďalej od nej, aby ma potom nehľadala. Na prázne lehátko hodím tašku a vyzlečiem si oblečenie aby som bola len v plavkách. Mama mi dala ešte pred odchodom  dáždnik tak som si ho rozostrela, aby mi nesvietilo na hlavu.  Ľahnem si a opaľujem sa. Nič som si nevšímala až do vtedy, kým mi nezavolala mama. Ani som si nevšimla kedy odišli. Povedala že Lawson dostala úpal ale len slabý. Veď sa to môže stať každému vzdychnem si. Len dúfam že sa mama nerozhodne a nepôjdeme domov. Radšej si idem zaplávať a užijem si dokiaľ to ide. Idem k stánku s limonádami a kúpim si colu.  Idem k svojmu lehátku. Už tam skoro som keď do mňa  vrazí lopta. Cola sa mi vyleje na biele tielko. Mierne sa zakolíšem a nechám otvorené ústa. Hneď ku mne pribehne vysoký chalan, ktorý bol na vine. " och.. prepáč ja nechcel som " ospravedlňoval sa. " ok... môžeš ísť..." odvetím chladne a kráčam ďalej. "Ja naozaj som nechcel môžem ti kúpiť nové. "Nie nemusíš ako som povedala môžeš ísť. " poviem už nazlostene. "Dobre" odvetí a ja si zoberiem kabelku a idem do hotela. Prezlečiem sa a idem si pobaliť veci. Zistím že zajtra odlietame a tak si pobalím veci. Prešmatrám celú izbu aby som si nič nezabudla.
O pol jedenástej si idem ľahnúť. Pozerala som sa na film s názvom Manželský sľub.
Ráno sa posledný krát prebudím v tejto posteli a možno posledný krát som v tejto izbe. Už za 3 týždne osemnáska, dospelosť, oslava, a toľko povinností. A ešte sa chystám na vodičák. To bude darček od mamy že mi zaplatí vodičák. Ale už som sa vytrhla s premýšľania, keď som videla osobu, ktorú som sa už nechystala stretnúť. Bol to ten chalan zo včerajška. Ten čo na mňa vylial colu alebo presnejšie na mňa hodil loptu.Tiež odchádzal. Držal kufre a díval sa do blba. " Len nech si mňa nevšimne... prosím" hovorím si šeptom.
Len nech mama rýchlo odovzdá kľúčik a nech už vypadneme. Počkať... že mi to nedošlo veď ani poriadne nevedel po taliansky. Taliančina je môj jazyk takže som vedela že omieľal tam aj slovenčinu. Nie ešte nech býva v tom meste ako ja. Že som si to neuvedomila. Ja som sprosta. O hodinu sedím v lietadle a čítam si časopis....





3 komentáre:

  1. moc pekný blog a ten príbeh.... teším na pokračovanie.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dúfam, že ten šialený "chalanisko" sa v príbehu ešte objaví. :D :D
    A zabudla som ti ešte pochváliť nový vzhľad blogu aj s tvojou fotkou :D

    OdpovedaťOdstrániť